Krížom - krážom

Kto z nás sa aspoň raz v živote nepokúsil vylúštiť krížovku? Koho aspoň jedenkrát nepremohla zvedavosť, čo je v nej ukryté? Lúštením si krátime čas vo vlaku, v čakárni u lekára, ale i na pracovisku. O počiatkoch tejto zábavy kolujú viaceré legendy. Samotné slovo krížovka sa vraj používa od roku 1923. Dnes sa vyskytuje takmer vo všetkých periodikách a nájdete ju aj v každej prílohe Žilinských novín. O tejto záľube a o jeho zvislom a vodorovnom videní sme sa pozhovárali s jedným z najlepších slovenských riešiteľov a tvorcov krížoviek, 57-ročným Žilinčanom Petrom Samcom. Prvú krížovku vylúštil Peter už ako 11-ročný. Ale naozaj ho to "draplo" až o päť rokov neskôr na strednej škole. "Dochádzal som denne do Martina, vo Vrútkach som prestupoval. V maturitnom ročníku som celé hodiny trávil vo vrútockom kultúrnom stredisku a namiesto vyučovania som vyplňoval krížovky, až kým mi na to neprišli," priznal sa nám. Mriežky krížoviek si ho podmanili natoľko, že neprešiel deň, aby nevylúštil aspoň jednu. "Bol som schopný za večer vyplniť celý zošit krížoviek. No čoskoro to bolo pre mňa už málo, a tak som začal krížovky sám tvoriť," vysvetľuje. V sedemnástich rokoch Peter zhotovil prvú krížovku. Odvtedy ich boli už stovky. Jeho manželka bola rada, že je vďaka svojej záľube doma pri deťoch a pri nej. Lúštil aj v práci, keď si chcel oddýchnuť od počítača. "Nesnažil som sa len si tajničku domyslieť, mojim cieľom bolo vždy vyplniť všetky okienka. Posledné roky som sa však dostal do takého štádia, že som pri tom ani nepoužíval pero, lúštil som spamäti. Nerobili mi problém ani české krížovky." Zostaviť krížovku je samozrejme omnoho náročnejšie. Peter má v byte dve miestnosti plné rôznych kníh. Vylúštiť stredne ťažkú krížovku mu trvá zhruba pätnásť minút, no vytvoriť ju aspoň dve - tri hodiny. Treba pri tom dodržiavať dohodnuté pravidlá. "V 70-tych rokoch sa ešte nerobil rozdiel medzi písmenom s dĺžňom a bez dĺžňa. Dnes musia byť všetky slová gramaticky správne. Napriek tomu sa v mnohých krížovkách už roky používajú chybné výrazy. Kedysi u nás vychádzali len dva časopisy krížoviek. Dnes sú ich desiatky, ale je v nich množstvo chýb. Nové časopisy hodnotím podľa úrovne krížovky. Tých kvalitných je, žiaľ, málo." Peter sa posťažoval aj na nedostatok príručiek pre lúštiteľov. "Všetko, čo viem, som sa naučil z krížoviek," usmeje sa. "Pri lúštení študujem slovníky aj encyklopédie. Získavam tým široký rozhľad, slovnú zásobu a cibrím si mozog. Ovládam tak mnohé názvy chemických prvkov, panovníkov, mytologických postáv, poznám planéty, rieky, poznávacie značky áut i peňažné meny jednotlivých štátov, písanie rímskych čísel aj gréckej abecedy, či skratky mnohých organizácií." Výsledok krížovky - samotná tajnička už ani tak zaujímavá nemusí byť. Pokiaľ nie je ukončením nejakej anekdoty. Človek ju môže lúštiť aj hodinu a nakoniec sa dozvie, že "Bez práce nie sú koláče." Tí najzapálenejší krížovkári v Žiline sa príležitostne stretávajú vo svojom klube, ktorého predsedom je už 18 rokov práve Peter. Krížovkársko - hádankársky krúžok vznikol u nás už v roku 1959. Viac razy zmenil názov, dnes si vravia Žilinci. Pravidelne sa zúčastňujú celoslovenských krížovkárskych turnajov, z ktorých si odniesli už viaceré ocenenia. Aj keď má Peter mnohé vedomosti v malíčku, televízne vedomostné súťaže ho nelákajú. Radšej si zahrá s počítačom šach. A práve nástup počítačov, internetu a káblovej televízie podľa neho spôsobil, že sa krížovkám venuje čoraz menej ľudí. "Tí, ktorí však majú záujem dozvedieť sa niečo viac o krížovkách, prípadne by chceli navštíviť náš klub, nech mi pokojne zavolajú na číslo 724 64 36," odkazuje ochotne našim čitateľom.

Miloš Skalický

[26. 9. 2005]

SPAŤ NA STRÁNKU SZHaK