občianske neziskové združenie zamerané na rozvoj vzdelania, osobnosti, ducha a aktívnu náplň voľného času
 









 
Krížovky a hádanky,
tajomstvo ktoré sa dá odhaliť.

Kto z nás sa už dakedy nepokúsil vylúštiť krížovku, koho aspoň raz nepremohla zvedavosť, čo je skryté v slovnej hádanke? Možno to bolo pod lavicou v škole, možno vo vlaku, v niektorej čakárni, na dovolenke, alebo keď sme hľadali únik od starostí a ruchu súčasného sveta.

O vzniku krížovky existuje niekoľko legiend. Jedna z nich hovorí, že vznikla vo väzení Kapského Mesta, kde si za tragické následky dopravnej nehody odpykával trest Victor Orville z Oxfordu. Za päť rokov prečítal všetko, čo bolo vo väzenskej knižnici, skladal i riešil šachové úlohy a napokon sa začal hrať so slovami. Pôvodnou sieťkou boli dlaždice jeho cely, ceruzu mu nahradila krieda - a krížovka bola na svete. Hodnoverné fakty ale potvrdzujú, že autorom krížovky, tak ako ju poznáme dnes, bol Arthur Wynne. Tento pôvodom Angličan emigroval ako chlapec do USA. V New Yorku začal pracovať v denníku New York World, kde viedol zábavnú rubriku Fun, ktorá obsahovala rôzne kvízy, testy a žartovné hádanky. Na Vianoce šéfredaktor požiadal Arthura aby priniesol niečo nové. Ten vyhotovil novú hádanku zloženú zo slov vpísaných do obrazca a tak sa v čísle z 21.decembra 1913 objavila krížovka pod názvom Word-Cross (slovo - kríž, krížom). Postupne sa krížovka dostala na stránky všetkých významnejších novín a časopisov, nuž a publicita tvorí popularitu, vďaka ktorej krížovka zakrátko obletela celý svet, prišla i k nám, žije a rozvíja sa. Vznikali a vznikajú nové odrody, rozmachom vedy a techniky a zbližovaním kultúr sa obohacuje o nové výrazy.  Slovné pojmy ako ornamentovka, švédska krížovka, slabiková, mozaiková, oblúková sú v mnohých prípadoch síce laikom neznáme, ale v grafickom vyjadrení sa s nimi stretávame takmer denne. Pre začiatočníkov, ale i pre tých čo sa tomuto duševnému športu venujú častejšie boli a našťastie stále sú vydávané rôzne pomôcky a návody. K najznámejšej Abecede krížovkára pribudli viac zväzkové Krížovkárske slovníky a Encyklopédie krížovkára. Pri náročnejších krížovkách sú však nevyhnutné aj rôzne jazykovedné slovníky, informačné encyklopédie, atlasy či iné odborné publikácie.

Dnes je asi ťažké zistiť čo bolo skôr - krížovka či hádanka. Ľudová hádanka, ktorou si náš ľud bystril um a spríjemňoval dlhé chvíle sa formovala prirodzeným vývojom národnej slovesnosti a nemá presný dátum svojho vzniku. Dnešná hádanka nadväzujúca na svoju ľudovú tradíciu, si vyžiadala presné pravidlá, podľa ktorých sa tvorí a rieši. A hoci mnohí považujú hádanku za náročnejšiu, hranica s krížovkou sa ani nedá presne určiť. Napriek tomu sú tieto umelé hádanky známejšie aj keď si to ani neuvedomujeme. Skúste si spomenúť na "Ráčika" KOBYLA MÁ MALÝ BOK, či bežných preklepov pri písaní listov ako sú "Výmenky" MOJA DIEVKA-MOJA DIERKA, či "Výpustky" VČERA PRIŠLA RÝCHLA SMRŠŤ-VČERA PRIŠLA RÝCHLA SMRŤ. Zo základnej školy sú známe "Ypsilonovky" PYSK-PISK, s čím sa trápili naše učiteľky, či populárne "Prešmyčky" ako TETY A SVOKRY-VYSOKÉ TATRY. Hádaniek existuje niekoľko desiatok a ich popis i návod riešenia spracovali v publikácii Slovenská hádanka Stanislav Strmeň a Viktor Šimčisko. Pri týchto slovných hračkách totiž treba vychádzať práve z názvu hádanky, ktorý určuje, akú operáciu v nej musíme urobiť, aby sme sa dostali k jej riešeniu.

Príklad Presunky A.Štoffu:
MUŽ JE ZATIAĽ NESKAZENÝ,
vravia o ňom pekné ženy.
Riešenie: Je Štefan - ešte fajn

Príklad Časticovky S.Strmeňa:
MESTO vás nebaví dosť.
Len vo vás NARASTIE ZLOSŤ.
Riešenie: Pisa - jed nakopí sa
(vloženie častice jednako)

Zadanie (námet) väčšiny hádaniek sa skladá z opisného náznaku a opisného výsledku (väčšinou označené iným písmom). Konečné riešenie predstavuje súlad medzi slovným ekvivalentom k náznaku i výsledku pri dodržaní žiadanej operácie s hádankou.

Nezameniteľná je aj poetika v hádankách, ktorá postupne dosiahla úroveň porovnateľnú s inými klasickými básnickými výtvormi. Zároveň musí mať riešiteľ širokú slovnú zásobu a predstavivosť pretože opisy výrazov sa v hádankách nepodávajú vždy "po lopate". Možno však práve preto sú hádanky vynikajúcou previerkou znalostí jazyka, ktorý nám znel od počiatkov nášho bytia z úst našich mám.