Lyžiarsky komplex Borovec sa nachádza asi 70 km od Sofie neďaleko mesta Samokov, na svahoch pohoria Rila. Národný tím odcestoval v základnom zložení (4 súťažiaci Š.Gašpár, P.Hudák, M.Hudák, B.Lehotská a nehrajúci kapitán J.Farkaš). Slovenský zväz hádankárov a krížovkárov ako členská organizácia Svetovej federácie hádankárov, delegovala reprezentačné družstvo na základe výsledkov národnej kvalifikácie, ktorá prebiehala od januára po jún 2006 v časopise RELAX a na osobitných kvalifikačných turnajoch. Jej vyvrcholením boli Majstrovstvá Slovenska (2.9.2006 v Banskej Bystrici), ktorého výsledky v konečnom dôsledku rozhodli o zložení celého družstva.

Už samotná cesta tam mala dávku dobrodružstva. Keďže kvôli cenám leteniek sme cestovali o deň skôr (s prenocovaním v Sofii), presúvali sme sa z letiska linkou MHD. Vraj na konečnej stačí vystúpiť. Keď na neviem koľkej zastávke všetci vystúpili a hromada ľudí naopak nastúpila, začudovane sme sa na seba dívali, či sme nemali vystúpiť tiež. Števo sa išiel informovať u šoféra a z jeho reakcie bolo jasné - sme v kýbli. Pokúsili sme sa po rusky kontaktovať okolostojacich - a stal sa zázrak. Spustila sa hlasná vrava prevažne spolucestujúcich žien, ktoré žiadali od šoféra, aby nám okamžite zastavil a rukami nohami nám vysvetľovali, ako sa máme dostať na miesto našej ubytovne. Toto by sa u nás nestalo. Navyše jedna z mladých dám vystúpila s nami a vysvetlila nám ako sme na tom. Tak sme sa pobrali určeným smerom späť, odkiaľ sme mali prejsť len dve ulice a nocľah mal byť náš. To sme však netušili, že sa s ťažkými kuframi "poterigáme" po večernej Sofii. Prešli sme možno aj 5 kilometrov, uličkami plnými tmy, kým kohosi napadlo, opäť sa opýtať kde to vlastne sme. To sme však zabudli na to, že v Bulharsku nestačí ruština, či angličtina, ale že sa dohovoríme po španielsky. Úsmevné stretnutie malo však ten dopad, že za 10 minút sme boli na mieste.

Samotný šampionát bol zaujímavý pestrosťou a hlavne novátorstvom mnohých úloh. Vymyslieť v dnešnej dobe v tejto oblasti niečo nové je už pomaly ťažkým orieškom. Už od prvého kola vzniklo medzi našou štvoricou napätie. Prvé bolo pozitívne, pretože Peťo Hudák sa okamžite zaradil medzi 7. - 15 priečku, ktorá súperila o postup do finálovej desiatky. Druhé bolo žiaľ negatívne, keď sa nevydaril vstup Števovi Gašpárovi (až okolo 50.miesta). Postupne sa to vylepšovalo, ale potom prišlo iné kolo a celá drina akoby sa vytratila a Števo bol opäť nižšie. Blanka Lehotská a Mišo Hudák žiaľ nevystúpili zo svojho tieňa a pohybovali sa stále podľa papierových predpokladov v druhej polovici štartovného poľa. Tento výsledok sa odzrkadľoval aj v celkovom postavení v súťaži družstiev. Nádej svitla v 6. kole, kde sa riešili maľované krížovky, ktoré sú u nás veľmi populárne, vo svete však až taký záujem nevyvolávajú. To bola naša šanca poskočiť dopredu. Aj by sa to podarilo, keby si Blanka, Števo a Mišo poriadne skontrolovali čo nakreslili. Kvôli jednému nedokreslenému políčku stratili dohromady 270 bodov a za ďalšie úplne nepochopiteľné preklepy v iných úlohách (zámena E-F),(3-5) ďalších cca 160 bodov. Bez tejto straty mohlo byť Slovensko desiate.

Štefan

Blanka a Michal

Čím viac sa blížil záver, tým viac stúpal adrenalín. Peter sa stále pohyboval okolo 11. - 14. miesta, pričom na postup do semifinále (prvých 10) mu chýbalo len pár bodov. V poslednom kole išiel vabank, kde jednu úlohu zvládol, druhá sa nevydarila. Škoda, keby to vyšlo, tak je Peter ôsmy. Šťastíčko nám tento rok neprialo. Takto sme posmutneli a semifinále sme mohli sledovať už len ako diváci. Tam sa diali čudné veci a prvé medzinárodné faux pas na majstrovstvách bolo na svete. Bulhari vôbec sklamali na celej čiare, hotel ďaleko za bežným štandardom, uvítanie i priebeh organizácie MS pripomínal stretnutie kamarátov z mokrej štvrte a nie vrcholne medzinárodné podujatie. Toto všetko by sa dalo ešte tolerovať, nebyť toho čo prinieslo semifinále. Keď sa zistilo, že je jedna úloha neriešiteľná, musel kvôli tomu hodinu mimoriadne zasadať kongres federácie (zastúpené všetky členské krajiny), aby riešil neobvyklú situáciu, ktorá zapríčinila, že nebolo jasné ako a akým spôsobom určiť najlepších. Nebyť operatívnej ponuky Maďarska a Holandska, keď pre opakované semifinále prostredníctvom e-mailov zaslali nové úlohy, z ktorých nezúčastnené krajiny (nik v semifinále) vybrali a otestovali zadania.... Zaujímavosťou semifinále bolo, že Japonec postúpil do finále zo 7.priečky, naopak dovtedy druhý N.Roest klesol až na 6.miesto. Finále medzi trojicou najlepších bolo už slabou náplasťou na pokazený dojem. Nebyť týchto "preklepov", mohlo byť 152 úloh hodnotených ako veľmi kvalitných a náročných.